pondelok, 2. augusta 2010

No more Spanish for today!

Ráno som mala veľký problém vstať, lebo spať som šla neskoro. Keď som sa konečne dostala z postele, obliekla som si uniformu, zjedla raňajky a šla na autobus s dievčatami. V škole sme mali 2hodiny. Netuším ani, čo to bolo, keďže na hodinách nerozumiem učiteľovi nie to ešte učivu (a teda sa učím sa španielčinu). Po druhej hodine (asi okolo 10tej) sme mali prestávku a po nej, sme nastúpili do autobusu - šli sme na telesnú. Nati, Laurita a jeden chlapec hrali tenis a ostatní hrali futbal. Najprv som sedela a pozerala na to, ako hrajú tenis, ale tento šport nemám rada, pretože pôsobí strašne jednoducho a ja sa ho nedokážem naučiť, dá sa povedať, že som rodený antitalent. Tak som šla k triede. Sedela som pri dievčatách a rozprávala som sa s nimi s mojou „bezchybnou“ španielčinou a odpovedala im na milióny otázok týkajúcich sa všetkého možného. Pochybujem, že moje vety mali nejaký gramatický základ ale myslím, že sme sa pochopili. Prišli sme naspäť do školy a išli sme na obed.
Jedlo je tu viac menej lacné.
Vezmite si, môj obed, ktorý obsahuje veľký tanier, vačšinou s mäsom, s prílohou -ryža, zemiak (oni ho pripravujú špeciálne, neošúpu ho, len umyjú, uvaria a vy teda jete celý zemiak), + šalát, džús a nejakú sladkosť. Platím vždy okolo 6000 colombijských pesos.
1 Euro = +/- 2400 Colombijských pesos = teda, z toho vyplýva, že môj obed stojí niečo okolo 2-3eur ale najedená som zakaždým mimoriadne - to jedlo je vždy naozaj dobré. Slovensko je yrejme oproti Colombii predražené.
Po obede sme šli naspäť do školy a znova som si 2hodiny robila niečo zo španielčiny. Potom bola veľká prestávka pred poslednou hodinou a prišla po mňa do školy host-mum, pretože potrebujem uniformu.
Totiž, každá škola má svoju uniformu. Sú dva typy uniformy na každej škole. Jednu nosíme, aspoň môj ročník v Pondelok a Piatok, vtedy máme totiž niečo ako telesnú a je to niečo ako športová súprava. Tých majú sestry doma viac a zatiaľ nosím tie ich. Lenže druhá časť uniformy, ktorá sa nosí ostatné dni sú šaty ( ktoré vyzerajú ako sukňa s vestou), podkolienky, blúzka a sako (u dievčat). Každá škola to má inak, ale väčšinou sú to šaty. Samozrejme môžete nájsť školy bez uniforiem ale sú to školy, kam chodia chudobnejšie deti alebo podobné výnimky. Výhoda je, že naozaj nemusíte rozmýšľať čo si ďalší deň obliecť do školy.
Takže túto uiformu mi je treba dať ušiť a tak ma prišla host-mum vyzdvihnúť z posl. hodiny, aby sme šli ku krajčírke. Prišla som do riaditeľne a táto škola (neviem či nie všetky v Colombii) má aj hodiny tanca. Tréner, ktorý deti učí tanec sa ma spýtal, či by som nemohla dávať hodiny baletu, pretože je to základ pre tanečníka, a podobne. (Host-mum za ten čas čo ma čakala zrejme stihla o mne narozprávať veľa vecí) Síce som už asi vyšla z cviku, povedala som áno, lebo tanec mi naozaj chýba odkedy nie som na konzervatóriu. Teda tento Štvrtok mám na druhej hodine, hodinu baletu. Bude to zaujímavé no.
Šla som teda s host-mum do mesta, ale s ňou nerada chodím sama, lebo má rýchlu španielčinu a po anglicky nevie, čiže často ani neviem o čom hovorí. Namerali mi miery na uniformu a povedali, že v Piatok bude hotová.
Hneď sme šli rovno kúpiť aj zošity do školy. Ale tu študenti nemajú zošity ako my. Sú vždy farebné- niečo ako karisbloky alebo notebooky a sú naozaj pekné. Žiaci tu majú naozaj upravené zošity, ku učivu si lepia nálepky a srdiečka a pod. Mám 3 cuadernos (zošity) so srdiečkami. Chlapci tu zvyčajne majú zošity s nejakou ženou v plavkách na vrchu (nepýtajte sa ma či ich tiež nekupujú s mamkami, snáď nie). Dnes som si všimla na zadnej strane zošitu jedného z chlapcov ženu v plavkách, pod ňou jej meno a logo "Cuadernos stars" :D
 Vrátili sme sa s host-mum do školy po Nati a Dani a šli sme, aspoň ja som si prvotne myslela, že domov. Nie, Nati šla niekam za host-otcom a ja s Dani a host-mum do obchodov - kúpiť potraviny. Keď som sa konečne dostala po 3hodinách domov a vyzula sa, Dani na mňa zavolala, že či idem s ňou. Tak sme znova šli niečo kúpiť, myslím, že tuniaka. Konečne som sa prezliekla z uniformy, že si idem ľahnúť, lebo som bola ako mŕtva a prišla Nati a smiala sa z môjho pyžama, lebo na tričku mám nakresleného sloníka a nad ním nápis: „Where are you going Flippy?“. Na nohavici je ďalší nápis (a zrejme sa stane mojim mottom) „Life is easy, sleep, eat and do it again!“. Natis sa hneď aj rozhodla, že ma tak bude volať. Už dva dni mi mimochodom hľadá prezývku, lebo si z nej robím stále srandu a ja ich mám pre ňu dosť. Killer, Slow motion.. (Killer- lebo keď bola v USA, bola na poľovačke s rodinou a zabila tam moriaka a teraz ho majú v pracovni nad kozubom. Slow motion- lebo pomaly reaguje, najmä keď je nablízku jej blackberry a ten je nablízku vždy. Samozrejme vie, že to sú len žarty)
 V Colombii trvá školský rok od Februára do Novembra . Ona nastupuje vo Februári na univerzitu v Bogote a teda už nebude doma. Bude mi chýbať, lebo je to jediný človek, s ktorým sa viem rozprávať bez problémov (teda v angličtine). Ja ostávam na škole tu a nastupujem znova do 11steho ročníka. Bude to zaujímavé, lebo ľudia, s ktorými som v triede teraz, sú rovnako starí ako ja a rozumiem si s nimi. 
Keď sa Nati tak vysmievala z môjho pyžamka, spomenula, že rotariánom sa bude určite moje pyžamo páčiť. Host-mum spomínala niečo, že prídu ale ja jej nikdy úplne nerozumiem. Paráda, nevládzem ni,č ale príde návšteva..Tak som sa znova musela prezliecť. Osprchovala som sa a chvíľu som sedela pri nich a tvárila sa, že viem aj o čom je reč. Myslím, že bola o mne, ale povedali, že vidno, že som unavená a radšej mám ísť spať. Sedela som teda v izbe u Nati s Dani a s Vivien (spolužiačkou). Nati sa opäť zo mňa smiala, pretože som jej vravela niečo ako: „ Dont talk to me in Spanish please. I dont want to talk with people in Spanish. I dont like Spanish, I dont want to talk in Spanish and hear Spanish anymore.“ Host- dad sa tiež smial, ale to nie je smiešne, mne to už vážne prekáža. V tento večer som jednoducho nazbierala únavu sveta a nevládala španielsky jazyk evidovať. Verím, že je to len chvíľkové, v opačnom prípade to bude zaujímavá výmena.
Teraz som sa konečne dostala do postele a je mi teplo. Finally!
Idem teda spať, lebo zajtra vstávam a zas a znova sa opakuje môj boj o prežite :D

Good night :*!!

1 komentár:

  1. Jej uniforma :) To som vždy chcela :D Čo sa stalo ak niekto prišiel bez? :D

    OdpovedaťOdstrániť