pondelok 9. augusta 2010

Jazyková pochúťka a nepriatelia "moskiťáci"

Dnes som vstala celkom bez problémov a šla do školy. Nič zaujímavé sa nedialo až na to, že som mala 2hod tanca, čo nerobí môjmu ešte nedoliečenému členku dobre, ale šetrím ho a tancujem čo najmenej. Dnes sme robili veľa dvíhačiek. Chudáčik môj partner. Je síce jeden z najlepších tanečníkov, ale dvíhačky so mnou sú istá smrť. Pretože to ani nie sú dvíhačky, on si ma tam má nad hlavou doslova prehadzovať. Tak som mu celý čas opakovala: „Im sorry, Im heavy, please dont do it, its not good for your healt and can probably kill you, im very very heavy“. Napriek tomu, to skúšal - a áno, mám celé modré kolená. 
Nevadí, tak sme šli potom na obed, kde sa občas nudím, lebo všetky dievčatá tam sms-kujú a telefonujú s priateľmi a s rodičmi a tak sedím, resp. obedujem. Po obede som bola na dvoch hodinách. Moja obľúbená matematika, kde musím sedieť v posl. lavici a chémia. Potom po mňa znova prišla host-mum, vraj ideme po uniformu. Ako som už čakala, nebola mi dobrá a pritom mi ju šili na mieru. Bola dlhá a veľká. Tak neviem, kedy si po ňu môžem prísť, ale musia ju prerobiť. Potom sme šli po Nati do školy a po Dani na tenis, ale nakoniec Nati ostala, lebo si chcela zahrať tenis tiež a mňa s Dani odviezla mum domov. Na večeru sme mali mäso- jazyk. Naozaj, kravský jazyk a zemiaky a tortillu.. ale ten jazyk - fuj. Nebolo to nechutné alebo niečo podobné, ale už len z toho, že tá kravička tým orgánom jedla veci zo zeme a prežúvala, som povedala., že je to dobré, ale z daných dôvodov sa tomuto pokrmu vyhnem. Otec mi vysvetlil jeho filozofiu o tom, že keď bola kravička živá určite nechcela aby sa po jej smrti telo rozložilo niekde na poli, ale aby sa využilo na dobré účely. Nehovorím, že to tak nemuselo byť, ale jazyk je na mňa veľa. Neskôr šli rodičia po Nati a ja som s Dani ostala doma a keď prišli späť, vyložili sme nákup. S host-mum sme vybrali asi 7 prípravkov na moje nohy, lebo keď ich videla skoro odpadla. Mňa totiž ľúbia komáre. Moje nové motto z Colombie: „Mosquitos, no amigos - enemigos!“ (komáre, nie priatelia - nepriatelia!)

To som vymyslela po noci, kedy ma dopichali ako roj včiel. Ja som si to samozrejme, ako vždy rozškrabala a mám teda na nohách chrasty a modriny a keď sa to dá dokopy s mojim ekzémom a modrinami z tancovania, je to so mnou horšie ako s chlapčaťom. Teda som sa ponatierala, aby nebolo viac "piki-piki". Oni to nazývajú niečo ako pikitos, neviem presne, a tak to volám piki-piki a doma sa z toho smejú. Teraz sedím na posteli a konečne som porobila čo mi treba. Internet nefunguje, tak som nemohla odpísať na emaily a správy, hádam to už zajtra pôjde. Väčšinou teda potom správy na blog dávam viacero naraz. Teda toto uvidíte až zajtra večer.
PS: zistila som, že si toto číta celá moja rodina a najmä veľa ľudí mimo nej, čo som nečakala, takže sa ospravedlňujem za chyby, všemožného druhu, je to písané rýchlo a väčšinou v nevládnom stave ale ďakujem za to, že si to čítate a že vás to zaujíma :):*
Buenas noches/ Buenos dias!

:*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára