sobota, 31. júla 2010

Moja prvá fiesta


Konečne víkend. Vstala som ráno, okolo 8/9tej. Šla som na internet, možno bude niekto z mojej rodiny online, ale nebol. Ale online bol Radko (najlepší kamarát na výmene v Austrálii). Trvalo mi kým som ho presvedčila na skype, lebo mal asi 2hod. ráno a v tom čase nevyzerá dobre asi nikto.
(Ok, niečo o internete tu. Bývam na kopci, Medzi mestami Paipa a Duitama, čiže nie som priamo v meste. Internet tu nefunguje cez wifi ani cez kábel, ale cez usb, je to teda ten najpomalší a najzaostalejší internet s akým som sa kedy stretla. Nemôžem si pozerať fotky a taktiež ich na internet pridávať, celkovo robiť veci, kt. sa dlhšie načítavajú, lebo by som celý výmenný pobyt presedela za svojim notebookom. A teda už sa teším na slovenský internet.)
Späť k téme. Spojenie s Radkom na skype bolo hrozné. Keď sme to konečne nejako zautomatizovali, musela som ísť do sprchy, lebo som mala len 20minút do odchodu. Šli sme na manikúru. Host-mum ma, respektíve nás, pozvala. Tak sme sadli do auta a šli. Prišli sme do malého „obchodíku“, kde boli dve milé tety. Čo sa mi páči, že dievčatá si tu nedávajú umelé nechty. Proste prídu na manikúru, kde im urobila píling a nalakujú nechty. V živote som nemala také jemné ruky (zväčša dlane ako drevorubač). Dani a Nati si nechali robiť aj pedikúru, čo zabralo veľa času. Páči sa mi ale prístup ľudí tu. Celkovo sa chovajú ako jedna veľká rodina. Za ten čas čo som tam bola, nám urobili čaj a doniesli cukríky. Dani a Nati mali pred sebou ešte manikúru a tak sme šli s host-mum ku kaderníčke. Ešte tam nebola, tak sme šli domov, kde sme mali obed aj s host-otcom.
Ach, nespomenula som, že majú v dome niečo ako slúžku. Nieje to taká slúžka ako si predstavujete. Je tu možno každý druhý-tretí deň (aspoň ja ju tu tak často vidím). Volajú ju krstným menom Maria-Antonia, občas robí raňajky, občas obed, perie. No to neznamená, že tu nikto nič nerobí. Host-mum vidím bežne pripravovať večeru, či raňajky. Prvý deň, keď som šla do školy, automaticky som si ustlala posteľ a Nati mi vravela, že to nemusím robiť, že to urobí Maria-Antonia, tak som to ďalší deň neurobila. Host-dad mi povedal, že ak sa cítim pohodlnejšie, keď to urobím, nieje to problém, oni to vraj nerobia, lebo nestíhajú. Tak som mu povedala, že ja si budem ustielať sama, som na to zvyknutá a naozaj sa tak cítim lepšie. Keď sme sa vrátili ku kaderníčke, už tam bola Nati, umyli mi vlasy a ako všade, v každom kaderníctve si povedali, „Ju učesať bude ľahké“ ale to ešte nevedeli, čo činia. Mám husté, ťažké vlasy ale ony mi začali robiť kučery. Najprv len jedna kaderníčka, ale potom pochopili, že moje vlasy sú.. jednoducho moje vlasy a tak sa toho podujala aj druhá. Nakoniec to aj tak vyzeralo.. Akoby som to robila sama. Keď sme konečne prišli domov, boli 4hodiny. Keďže tu je posl. dni škaredé počasie a prší, mali tu niečo ako výpadok elektriky. Nešli zásuvky a v jednej časti domu aj svetlo. Tak sme pozerali film na mojom ntbk až sa vypol kvôli slabej batérii a nemohla som ho samozrejme nabiť. Oslava narodenín mala začať o siedmej ale Nati mi vysvetlila, že v Colombii sa tým myslí pol ôsmej a neskor. Tak som sa o šiestej šla obliekať, samozrejme s rovnými vlasmi. Keď sme boli oblečené, host-dad nás chcel odfotiť. Dani a Nati sú už na to asi zvyknuté ale mňa ocko nezvykne bežne fotiť. Keď ich fotil, mali presne nacvičený úsmev a postoj. Potom ma host-dad zavolal, že chce aby som bola na fotke. To bola moja smrť. Nemám rada strojené fotky. Fotky s bleskom, pretože mám vždy červené oči. (Mám čudné oči. Pokiaľ ma pamäť neklame, nemám fotku s bleskom kde by som nemala červené oči. Myslím, že tento deficit mám už od detstva.). Nemám rada fotky typu: „postav sa a usmej“. Tak som tam prišla a asi 3x som sa začala smiať a dala som hlavu dole alebo som sa pozerala inam ale tak myslím, že na jednej mi vidno tvár. Host-dad bol asi po 5tej dosť bezradný. Keď sme konečne vyrazili, bolo asi 8. Prišli sme tam a bola to obrovská party/ fiesta +/- 160 ľudí. Chápete to?
Oslava 15stich narodenín!! U nich to je niečo ako rok, kedy sa z dievčaťa pomaly stáva žena a robia takéto veľké oslavy. Táto oslava bola celá poňatá v štýle Casino. Všade viseli bankovky. Na stoloch boli karty, čokoládové peniaze. Vyzdobené až až. Na tento typ fiesty sa nenosia darčeky ale peniaze v obálke. Nati vravela, že na jej oslave ona dostala okolo 4000dolárov. Viete si predstaviť koľko to je peňazí? Na Slovensku nie su ani svadby také drahé ako toto. V strede parketu bol obrovský červený balík a na ňom krabička na obálky s peniazmi. Na začiatku potom Cindy, ktorej oslava to bola, vyskočila z toho veľkého červeného balíka. Dnes mi Nati vravela, že sa jej pýtala a vraj bola v tom balíku 2hodiny. To radšej nemať oslavu ako 2hodiny v skrčenej polohe čakať na jedno vyskočenie z balíka ako keby ľudia nečakali, že tam budete, keď je to vaša fiesta. Ľudia boli oblečení takmer v plesových šatách a všetci boli vyčesaní a namaľovaní. Host-mum po mňa prišla asi 6x aby ma predstavila ľuďom z rotary.
Pri predstavovaní vám väčšina ľudí vždy povie niečo ako: „Mucho gusto, como estas?“ Čo znamená rád ťa spoznávam, ako sa máš?. Colombijčania a myslím, že všetci španieli sa to pýtajú zo slušnosti. Bežne niekoho stretnete a on vám povie : Hola, como estas? Je to niečo ako súčasť pozdravu. Mená rotariánov si doteraz nepamätám a v celku ani neviem, čo mi tam stále hovorili ale väčšina ma pohladkala po pleci, po líci a povedala niečo ako Estas muy linda. Ja ako strašne dobre španielsky hovoriaca osoba vždy poviem Gracias/Muchas gracias a usmejem sa.
Dobre, späť k párty. Sedela som za stolom prevažne s dievčatami zo školy. Každých 5min som ich fotila a každých 10 sa niekto chcel fotiť so mnou. Stále pretrváva ten pocit, že som tu atrakcia. Začalo to konečne asi o 9tej a neskôr. Cindy vyskočila, ona, jej rodičia, sestra povedali do mikrofónu niečo ako „ďakujem, že ste tu“ lenže v ich podaní to trvalo asi 10min. Nakrájali tortu, čašníci poodnášali tortu, torta sa zjedla, potom bolo niečo ako švédske stoly a to všetko trvalo asi 2hod. Najatá speváčka a spevák začali spievať a pri tom tancovať. Netuším ako to tá speváčka zvládala, lebo pri spievaní sebou maximálne triasla a behala okolo mikrofónu..musí byť v dobrej kondícii. Asi na tretiu pesničku začali ľudia tancovať lenže s rozdielom od slovenska, chlapi boli tí čo ťahali dievčatá. Chlapi tu tancujú ako nikde. Ja som najprv povedala, že pôjdem neskôr ale prišiel Luis-Fernando. Toto chlapča mám veľmi rada, na mojej uvítacej párty stále hovoril vtipy a i keď som nerozumela nič, jeho mimika nemá konkurenciu a už tam mi vravel, že miluje tanec a že ma naučí tancovať. Je pre Dani a Nati niečo ako brat, najlepší kamarát. Mám ho rada aj preto, že s ním môžem hovoriť po anglicky. Prišiel a vytiahol ma na parket. Učil ma salsu a merenge a pod. tance.
Hovoril mi aj o tanci tzv Čoke, v Colombii je to veľmi populárne. Nieje to pre serióznu spoločnosť. Keď to tancuješ, trasieš celým telom atď. Hovoril mi, že raz to ukázal v škole učiteľke a ona reagovala spôsobom: „NO, NO, NO STOP STOP, WHAT ARE U DOING?“ a zakrývala si oči. Celý večer som mu vravela, nech mi ukáže ako to vyzerá ale vraj to nieje pre túto fiestu vhodné, lebo tam je kopa serióznych ľudí+ jeho rodičia, čo bol podľa mňa hlavný dôvod. Za celý čas tam stihli rozdať flitrované klobúky, tie také chlpaté šály, fosforeskujúce náramky, lesklé flitrované motýliky pre pánov a balóny. My ako prepnutí ľudia sme si dali balóny na hlavu a na to klobúk. Často mi spomínal jeho mi priateľku a ukázal mi aj veľké flitrované srdce, ktoré pre ňu odložil, lebo tam nieje s ním ale na inej párty. Som rada, že ho tu mám, je ako môj starší brat. Jeho rodičia sú tiež rotariáni a tiež plánuje ísť na výmenu. Prekvapilo ma aj to, že tancovali aj rodičia, starí rodičia, všetci = tancujúci národ. Tancovala som vkuse viac menej asi 3hod. až na mňa prišla únava. Potom som už len sedela a rozprávala sa s kadekým. Odchádzali sme odtiaľ asi o 3tej ráno spolu s rodičmi. Prišla som s neskutočne boľavými nohami, strieborným klobúkom na hlave, ružovým šálom okolo krku a 5timi fosforeskujúcimi náramkami na ruke (doteraz mi tu svietia).

Oslavy v Colombii sú údajne vždy takéto, plné tanca a smiechu. Páči sa mi ich prístup, vedia sa netrápiť..:)
Teda tak, prišla som a unavená som šla hneď spať.

Buenaas!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára