streda, 28. júla 2010

Môj prvý deň „doma“.

Noc dozadu bola dosť zlá. Neviem či to spôsobil ten časový posun alebo toľko tekutín či maximálna vyčerpanosť, ale nevyspala som sa dobre. Najprv som nevedela zaspať. Neskôr som zaspala, ale asi o 3 ráno (slovensko-10hod. ráno) som musela ísť na wc, čo je u mňa v noci nezvyklé, obyčajne spím a nič ma nedokáže zobudiť. Znova som nevedela zaspať, druhý krát som vstala okolo 8 ráno (doma 3hod poobede) a musela som ísť znova na wc, vysvetľujem si to z množstva tekutín v lietadle. Ale spánok som mala hrozný. Keď som konečne zaspala, zobudili ma a prišiel šok =  komunikácia v španielčine. Zo dňa na deň! Veď to je len druhý deň! Okej, šli do obchodu a nechali ma tam na hodinku samú. Zistila som, že v tom apartmáne sa dá ľahko stratiť. Na raňajky som mala cereálie a jogurt. Keď prišli, šli sme do Paipy, mesta kde momentálne bývam. Cestou sme sa zastavili v obchodoch kúpiť nejaké jedlo a mama ma hneď učila milión slovíčok. Obchody v Bogote sú rozličné. Niektoré veci mi prídu naozaj lacné. Ale o tom potom. Cestovali sme dlho. Cestou mi kúpili klasické colombijské jedlo. Pre Colombiu je jedným z typických jedál ARREPA a je chutné. Je to robené z kukuričnej múky a vraj z nej (Arrepy) nájdete milión druhov. So syrom a ja neviem ešte s čím, mne to chutilo ako tvaroh..neviem no. Vlastne všetko jedlo je tu chutné.
Prichádzajúc do mesta, nás na semaforoch obehla Nati (moja nová host-sestra). Obehla nás na štvorkolke, na križovatke a čo je na tom najvtipnejšie - na červenú. Rodičom sa zvráštilo čelo a snažili sa reagovať s humorom, ale rozhodne im to nebolo veľmi pochuti.
 Keď sme boli konečne v centre Paipy, povedali, že sa ešte zastavíme u ich babky. "Ookej, prežila som už toho dosť, toto ešte zvládnem." Prišli sme do luxusného domu so slúžkou, kde nám otvorila klasická babička z telenovely. Dokonale upravená, nalíčená, zababušená vo veľkej ružovej šatke a ešte k tomu veľmi milá. Bolo zvláštne tam sedieť a vedieť, že hovoria o vás ale nerozumieť tomu. Keď sme konečne sme prišli domov, všade bola tma, zrazu na mňa vyskočilo minimálne 20 ľudí a ja neskutočne unavená som si v duchu povedala „Ja ich zabijem“. Všetko naplánovala už asi pred dvoma týždňami moja staršia sestra Nati a mladšia Dani. Bola tu kopa ich spolužiakov a kamarátov a všetci sú veľmi zlatí. Ľudia tu majú svoj humor ale páči sa mi, často sa smejem už len z toho ako sa tvária pri vtipoch. Všetci sú priateľskí. Babka, u ktorej sme boli ten večer, mi ešte skôr poslala kyticu vo veľkej ružovej škatuli, samozrejme krásne kvety.
Keď ľudia odišli, vybalila sa som a konečne šla spať. Ah !

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára