štvrtok, 29. júla 2010

Ja ako atrakcia, školský systém, ulice a jedlo.



Počasie je tu dosť studené a verte či neverte, som tu tretí deň a bola som už v škole, oblečená v uniforme. Musela som vstávať o pol šiestej ráno, pretože v Colombii sa ľudia zvyknú sprchovať ráno, nie večer a taktiež raňajkujú spolu. Do školy sme šli autobusom, ktorý nás (Dani a Nati a mňa) vyzdvihol pred domom a cesta trvá asi 20-30min. Prišli sme do školy, ktorá vyzerá úplne inak ako školy u nás doma. Úplne inak. Pre veľa ľudí som tu atrakcia, pretože každý má tmavé vlasy a hnedé oči, čiže každý druhý kompliment, ktorý dostávam súvisí s očami.
Niečo o školskom systéme? No, deti nosia uniformy. Najlepšia známka je 5. Neviem či to oni považujú za známku. Je to niečo ako bodovací systém, najmenší počet bodov je 1 a najviac 5. Školy majú 11-ročnú dochádzku a to od rána od asi siedmej do piatej doobeda, ale stále som neprišla na to, ako dlho trvajú prestávky. Na obed majú 1hod a 2O minút a väčšina detí sa ide najesť domov. Ja, sestry a veľa dievčat čo tu poznám sme sa šli najesť do najbližšieho obchodného domu (ktorých je tu mnoho) a nieje ďaleko od školy, kvôli tomu, že bývame ďaleko. Jedlo tu nieje drahé. Ďalšia pre mňa novinka bola, že po obede si idú umyť zuby na toalety. Myslím, že veľa mojich spolužiakov má zdravé zuby. Bude to v tom. V mojej triede nás je okolo 42 a mám šťastie, že som v triede s Nati, lebo mi veľmi pomáha. Sme vlastne v posl. ročníku. Dokonca tu budem mať aj prom.-ples. Natalie má zo mňa veľkú srandu, pretože kedykoľvek niekam ideme, ľudia si ma strašne všímajú. Sedím v triede pozriem doľava, min. traja chlapci sa usmejú, zakývajú, pozriem doprava, to isté. Už mi to ani nepríde smiešne. Dnes som ich učila nejaké slovenské slovíčka, dokonca odo mňa jeden chlapec chcel aby som mu to napísala. Napísala som mu pár slovenských fráz a asi na troch ďalších hodinách som ho videla ako sa do toho pozerá a učí sa to naspamäť. Ľudia sú tu strašne milí. Vítajú sa pusou na líce, každý s každým, dokonca aj s učiteľmi. Niečo také na Slovensku nevidíte. Učiteľom tykajú a majú veľmi priateľské vzťahy. Hodiny sú chaotické. Trvajú hodinu a teda na nich zomieram. Sú naozaj dlhé. Predmety? Fyzika, ekonómia, filozofia, telesná, umenie, španielčina, angličtina, matematika, chémia, ako u nás a naviac tu ešte deti tancujú. V Colombii je tiež strašne populárny blackberry (typ telefónu), často sedím a pozerám na nich ako telefonujú a píšu smsky. Nemajú ich všetky deti ale tie, ktoré ich majú ich nepustia z ruky ako napríklad Natis. 
Ulice v Colombii alebo celkovo krajina je zvláštna. Na uliciach bežne môžete vidieť kravy, bežne sa strieda zrúcanina s modernou budovou a supermarketmi. Na uliciach môžete vidieť čističov topánok, čo ja poznám len zo starých filmov. Keď autá stoja na semaforoch, chodia pomedzi ne predavači s jedlom a predávajú sladkosti, chipsy, colu, ráno kávu, prípojky na mobily do áut, obaly na mobily, tašky, všetko čo vás len nenapadne.
Jedlo je tu veľmi chutné. Žijú veľmi zdravo. Všade nájdete zeleninu a ovocie, zdravé, čerstvé suroviny. Majú tu milióny druhov ovocia o ktorom ste ešte nikdy nepočuli a ich názvy sa asi nikdy nenaučím. Tiež tu nájdete rôzne druhy džúsov a myslím, že tu neriešia koľko percentné sú, väčšina z nich je 100% -tná.
 Prišla som zo školy domov dosť neskoro, autom s rodičmi. Na večeru sme mali niečo ako omeletu ale bolo to z ryže. Keď som sa konečne dostala do postele, bola som šťastná, prešťastná.
Veď zajtra vstávam do školy! :/  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára